História

História

Z histórie obce

Prvá písomná zmienka o obci Čeľadince je z roku 1278 (Chalad), aj keď vieme, že existovali dávno predtým. Meno obce sa odvodzuje od staroslovanského „čeľaď“, čo znamená rodinu, pokrovné príbuzenstvo, ktoré bolo usadené na určitom mieste zemepánom, aby preňho vykonávalo určité práce. V minulosti existovali silné väzby so susednou obcou Nitrianskou Stredou. Obec Čeľadince bola v dŕžave rodiny Ludanickovcov v 13. a 14. storočí. Neskôr mali majetky vo svojich rukách Ravaszovci, Soboňovci, Odescalskiovci či Zerdahelyiovci.
V 16. a 17. storočí sa obec spomína najmä v súvislosti s kvalitným vínom z tunajších vinohradov. Obec Čeľadince takmer v celej svojej histórii zápasila o samostatnosť a nezávislosť od Nitrianskej Stredy. Odpradávna mala svoju vlastnú obecnú správu a richtára, azda iba v krátkom období, v rokoch cca 1720-1740 mali spolu so susednou obcou spoločného richtára. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 21. októbra 1749 o tom, že Čeľadince sú samostatnou obcou. Čeľadince patrili v 18. a 19. storočí do Bojnického panstva a teda odvádzali svoje desiatky do pokladnice bojnických vizitátorov. Po roku 1848, teda zrušení nevoľníctva sa obyvatelia začali zaoberať drobným pestovaním cukrovej repy, ktorú skupoval cukrovar rodu Stummerovcov. V čase vzniku Československa bola obec Čeľadince najmenšou obcou notariátu, ktorý sídlil v Kovarciach. V obci bolo mnoho nezamestnaných, ktorí chodili za prácou ako sezónny robotníci do Čiech.
Počas druhej svetovej vojny zahynulo množstvo obyvateľov obce a mnohí z nich boli partizánmi na ruskom fronte. V roku 1960 došlo k rokovaniam o zlúčení obcí Čeľadince a Nitrianska Streda, k tomu došlo až 30. októbra 1975. Veľký význam pre miestnych obyvateľov mal aj vznik závodu Preglejka, patriaceho pod podnik v Žarnovici. Najvyšší počet zamestnancov dosiahol závod v roku 1981, kedy tu pracovalo 128 ľudí.
Obec Čeľadince opäť nadobudla samostatnosť v roku 1990 a ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 9. decembra toho istého roku.


Symboly obce: 

Prvá písomnosť spečatená vlastnou obecnou pečaťou pochádza z roku 1784. Má symboliku dvoch sŕdc stojacich na pažiti, z ktorých vyrastajú bližšie neidentifikovateľné rastliny alebo plamene. Oveľa zreteľnejšia je pečať datovaná v kruhopise rokom 1782, ktorá sa nachádza na písomnosti z roku 1841. Okrem obrazovej pečate obec do roku 1918 používala aj nápisové pečiatky. Po roku 1945 sa obce stali orgánmi štátnej moci a správy a jediný obraz, ktorý mohli mať umiestnený v pečatnom poli bol štátny znak. Až po obnovení samosprávy v roku 1990 obce znovuobjavili svoje symboly.
Čeľadince nemali svoj erb a jeho vznik bol možný najmä s využitím pečatného symbolu. Tvorcom nového erbu a pečate je Miroslav Kollár, odborník na rodovú a obecnú heraldiku. Heraldická komisia MV SR posúdila jeho štyri návrhy a dňa 16. Novembra 1994 odporučila obecnému zastupiteľstvu prijať ten, ktorý vychádza z historickej pečate a jej obsah vhodne heraldizuje. Erb Čeľadiniec tvoria v modrom štíte na striebornej pažiti dve zlaté srdcia, z ktorých vyrastajú po dve strieborné ruže na zlatých stopkách, stopky vnútorných ruží sú prekrížené. Komisia určila obci vlajku pozostávajúcu zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej a bielej. Vlajka je ukončená tromi cípmi. Symboly Čeľadiniec sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou C-29/94.